Stretla som pred pár dňami veľmi milého a trochu smutného mladého muža. Teda, najprv pôsobil smutne, potom trochu nahnevane a nakoniec z toho vyplynulo, že je vlastne nespokojný. Skoro so všetkým. Trochu mi pripomínal mňa pred pár rokmi, keď som mala pocit, že nič nefunguje poriadne a čo neurobím ja, to ani fungovať nebude…

Tak som sa zamyslela nad tým, kedy sa to u mňa zmenilo. Prišla som na to, že nedokážem presne pomenovať moment, kedy som začala veci vnímať inak. No viem presne povedať, v čom tá zmena nastala.

Začala som sa cítiť zodpovedná za to, aký život žijem. A tak som si postupne uvedomila, že je len na mne, či si v živote nechám nespokojnosť a stres, budem sa hnevať na všetko a všetkých okolo a cítiť sa ako obeť.

Alebo začnem hľadať radosť a spokojnosť, postupne nachádzať spôsoby a cesty, ako svoj život naozaj žiť, nielen prežívať a užívať si veci, ktoré ma tešia.

Čím som staršia, tým viac som presvedčená, že si život máme užiť, naplniť ho radostnými momentmi a obdobiami. Na to, aby boli radostné však potrebujeme nielen vnútornú pohodu, ale aj hodnotné vzťahy, mať okolo seba ľudí, vďaka ktorým sa posúvame. A potom je tu ešte jedna, nemenej dôležitá oblasť, a tou je robiť niečo pre iných, prispievať iným svojou kapacitou a schopnosťami, časom, zlepšovaním toho, čo zlepšovať dokážeme.

A takto, už skoro Vianočne, ak sa vám chce, popremýšľajte

• čo vám robí radosť a ako si toho užívať viac,
• za čo a koho vo svojom živote ste vďační a kľudne im to povedzte,
• čo je pre vás naozaj dôležité a prečo,
• kde viete a chcete byť užitoční pre iných ľudí.

Krásne Vianoce všetkým :*