Všetci si radi myslíme, že máme pravdu. Mať pravdu uspokojuje naše ego.

Lenže nie vždy môžeme mať pravdu a dokonca je veľmi pravdepodobné, že ju častejšie nemáme ako máme, alebo minimálne, že nevidíme celý obraz. Okrem toho, že chcenie mať pravdu nám berie možnosť zistiť, že existujú aj lepšie možnosti a riešenia, takže sa nič nové nenaučíme, často nám táto potreba ničí vzťahy a ostatní ľudia s nami neradi komunikujú a spolupracujú.

Toto uvedomenie rozširuje aj ďalší príncíp: “Naozaj počúvať je “výživnejšie” ako len hovoriť. Hovorením len opakujeme, čo už vieme, počúvanie má potenciál priniesť nám niečo nové.“

Ak najprv počúvame, dozvieme sa viac o situácii, reálnych potrebách druhej strany, aj o tom, čo už nefungovalo. Ak sa k tomu aj so záujmom pýtame, vytvárame priestor pre spoluprácu a ostatní ľudia sa s nami cítia hodnotne. A keď potom máme názor, alebo riešenie, určite bude lepšie, ako to prvé čo nám napadlo.

K celej tejto téme už je napísaná výborná kniha od výborného Adama Granta Think Again, v slovenčine Ešte si to premysli.

Takže, ak predtým, ako niečo vyhlásime za fakt, alebo o niečom rozhodneme bez diskusie, skúsme na chvíľu spomaliť, nadýchnuť sa a opýtať “Čo ak existuje iný uhol pohľadu?” 🙂

Samozrejme, toto všetko má šancu fungovať, len ak nie sme presvedčení, že aj tak máme vždy pravdu (a sme najmúdrejší ľudia v miestnosti).