Niekedy chceme veci, lebo by sme ich mali chcieť. Vieme, alebo tušíme, že to nie je naozaj to, čo by sme si želali, ale racionálna argumentácia vlastnej hlavy (o zodpovednosti, očakávaniach, potrebách iných ľudí… ) nás zatlačí do kúta.

Táto dvojitá želacia otázka nám, naopak, umožňuje vidieť naše naozajstné, vnútorné túžby a želania, ktoré možno nie sú “správne” z pohľadu sveta okolo, ale sú tie najsprávnejšie pre naše prežívanie a dušu.