Jedna z techník, ktoré som si osvojila v komunikácii s deťmi je rozmeniť splnenie aktivity na drobné. V praxi to znamená, že pomenovávam jednotlivé malé kroky tak, aby to bolo zrozumiteľné a čo možno najviac konkrétne. Po dosiahnutí čiastkového cieľa nasleduje pochvala a ocenenie a povzbudenie k ďalšiemu kroku. A tak namiesto „prichystaj sa na spanie“ hovorím o príprave pyžama, uprataní kociek do krabice, umytí zubov, … Na toto deti veľmi pekne reagujú, lebo veľké ciele sa im zdajú príliš ďaleko, sú neuchopiteľné a cesta k nim je príliš nejasná. A to znižuje odhodlanie sa na ňu vydať.

V jednom momente sa mi to pekne spojilo s koučovacím prístupom. Rovnako ako deťom, aj nám sa zdajú ciele vzdialené, ak nepoznáme cestu k ich dosiahnutiu. A tak sa pekne zacyklíme v plánovaní a odkladaní.

Keď si jednotlivé kroky pomenujeme, dodefinujeme si, čo potrebujeme k ich dosiahnutiu, prípadne, kto nám s nimi vie pomôcť, dosiahnutie cieľa je jasnejšie. Splnenie čiastkových krokov nás motivuje k ďalšej aktivite a počas toho celého si užívame dobrý pocit z napredovania.

A dôležité je sa na ceste za svojimi cieľmi odmeňovať a chváliť.