Bolo krásne slnečné počasie a ja som sa prechádzala vo Viedni okolo krásnej katedrály. Pred ňou bola obrovská fontána obsypaná dôchodcami, deťmi aj študentami z neďalekej univerzity. Niektorí obedovali, iní čítali knihu, deti naháňali holubov, starkí len tak sedeli na lavičkách. Mnohí si pred monumentálnou katedrálou robili fotky.

Moju pozornosť však upútal párik, ktorý len tak stál v objatí na okraji fontány a pozoroval katedrálu. Vyzeralo to, že ich niekto fotí a oni len pózujú. Ale nefotil. Oni si proste len vychutnávali pohľad na historickú budovu. Tak som sa zamyslela nad tým, ako nám technológie a naša neustála potreba ich využívať,  toto vzali. Máme nutkavú potrebu všetko do telefónu zachytiť. Každú budovu na výlete, každú vlnu v mori, každú pózu nášho psíka, každý úsmev nášho dieťaťa, …

Je pravdepodobné, že my, naši známi ani naše deti nebudú mať chuť ani kapacitu si pozrieť to šialené množstvo fotiek. Občasné zaspomínanie či zdieľanie je krásne, to si nechajme. Ale nezabúdajme, že väčšiu hodnotu má nacítiť si ten moment tu a teraz a odniesť si z neho pocit, spomienku.

Odložme mobily, kašlime na fotky. Poďme momenty vnímať viac srdcom.