Môj život podľa mojich predstáv

Falošný pocit šťastia

Pracujete v dobrej spoločnosti, ktorá vám ponúka veľa výhod, benefitov a dáva vám pocit bezpečia. Ste hrdí na to, kde ste sa vypracovali, koľko zarábate, stotožnili ste sa s hodnotami spoločnosti, máte tu veľa priateľov a vaša práca sa stane súčasťou vášho osobného života. Nemáte síce partnera, ale hovoríte si, že chvalabohu, lebo by ste aj tak na neho nemali dosť času a nemusíte sa nikomu spovedať. Nemáte potrebu riešiť to, že niekedy nemáte čas na rodinu a kamarátov, lebo musíte pracovať aj cez víkend alebo večer z domu, lebo home office je už skoro bežnou pracovnou súčasťou mladých ľudí a tak trošku to potvrdzuje váš pocit dôležitosti a nenahraditeľnosti pre firmu. Keby vás práca z domu časom náhodou aj unavovala, vzhľadom k plánovanej kúpe bytu na hypotéku alebo kúpe nového auta ste si vedomí toho, že až tak veľmi na výber nemáte. Zároveň si vďaka vysokému platu a možnosti ďalšieho povýšenia môžete dopriať luxusnejšiu dovolenku alebo kvalitnejšie lodičky, masáž alebo aj víkendový wellness pobyt.

Predstavte si, že milujete zmrzlinu. Alebo čokoládu. Ak by ste ju každý deň vyrábali alebo predávali, pravdepodobne by svojou dostupnosťou stratila status vzácnosti. A asi by ste si ju už nevedeli vychutnávať tak ako predtým.

A tento istý princíp sa uplatňuje aj vo vašom živote. Úspešné dokončenie projektu v práci poteší, ale už nehreje pri srdci tak ako prvý rok po nástupe. Vďaka zvýšeniu platu si môžete dovoliť letnú dovolenku na Cypre, ale nejak sa z roka na rok viac vytrácajú tí správni dovolenkoví parťáci, lebo niektorí už majú dovolenku naplánovanú so svojim partnerom, niektorí plánujú svadbu alebo už sú tehotní a niektorým to proste finančne nevychádza.  A možnosť ísť v piatok večer na premiéru nového divadelného predstavenia s kamoškou by ste tiež asi radšej vymenili za rande so zaujímavým mužom. Všetko, čo vás niekedy napĺňalo pocitom spokojnosti, teraz akoby zošedlo a už až tak veľmi neteší.

Začnete čítať motivačnú literatúru, články o tom, ako žiť spokojnejšie, ako nájsť ideálneho partnera, ako sa zdravšie stravovať, aby ste sa necítili unavení, a tiež tu a tam čítate príbehy tých, čo žijú svoj život podľa svojich predstáv, podnikajú z pláže alebo majú slobodnú prácu. A máte pocit, že oni sú tí šťastní, tí ktorých niekto sponzoruje, tí ktorí sú viac šikovní ako vy a teda ľahko sa im píše, poučuje, prednáša. Chvíľkami sa tak zasnívate, aké by to asi bolo byť na ich mieste, žiť život podobne ako oni.

Potom ale nastúpi automatická reakcia osobnosti, ktorá vyprodukuje zoznam prekážok vedúci k pocitu nezmyselnosti tohto plánu a vy sa radšej rýchlo vrátite do reality. Vy k takýmto ľuďom proste nepatríte. Lebo neviete programovať, aby ste to mohli pracovať z pláže,  lebo nemáte dostatok financií na cestovanie, lebo samému sa vám do zmeny nechce, veď čo ak sa vám niečo stane, lebo čo budú robiť vaši priatelia a rodina bez vás.

Rozlúčite sa teda s touto predstavou, umlčíte svoje vnútorné JA túžiace po zmene a naďalej pokračujete vo svojom živote presviedčajúc sa, že ste spokojní a musíte byť vďační za to, čo máte a vlastne asi ani viac nepotrebujete.

Vďačnosť je síce jedným z princípov spokojného života a priamo nadväzuje na pocit šťastia, ale zároveň nepopiera potrebu sebarealizácie, napĺňania snov a spokojnosti.

Cestou k zmene je hlas vášho vnútorného JA

Akonáhle sa ale vo vašom vnútri už raz ozvalo nespokojné JA túžiace po zmene, je možné, že sa ozve častejšie. A to je presne tá cesta k odhodlaniu sa k zmene. Počúvať svoje vnútorné JA, viac pozorovať ako nám je na tomto mieste, s týmto človekom, pri tejto aktivite, kedy sa cítime spokojní, slobodní, radostní, čo nás baví a čo nám dáva v živote zmysel.

Cez víkend ste vypadli do lesa na bicykloch, šliapete do kopcov, pozorujete stromy okolo seba a celý čas sa usmievate. Navštívite starých rodičov, uvaríte večeru pre svoju priateľku, čítate nový román od vášho obľúbeného autora. A pri všetkých týchto aktivitách je vám dobre, cítite sa príjemne a tešia vás. Tu vaše JA chce byť. Naopak, keď idete zo stretnutia s bývalými kolegami a zistíte, že ste viac unavení ako keď ste tam išli alebo sa vraciate z práce vyčerpaní a frustrovaní, to pravdepodobne znamená, že sú to miesta alebo ľudia, kde sa necítite dobre, ktoré vám viac berú ako dávajú.

Pýtajte sa a pozorujte, čo sa deje, prečo vás bolí hlava, opäť škriabe hrdlo, prečo máte od rána zlý deň, prečo sa cítite vyčerpaní, koho vám ten bývalý kolega pripomenul, keď vás jeho prítomnosť tak rušila. Na začiatku svojmu vnútornému JA veľmi nebudete veriť, budete súvislosti pripisovať náhode, budete sa snažiť potlačiť svoje pocity, lebo by ste mali to a tamto.  Ale časom možno prejdete do fázy, že sa naučíte tento hlas počúvať a veriť mu. A odvtedy bude vaše vnútorné ja tým najlepším navigátorom vášho života. Tak máte minimálne na začiatok identifikované , v akej situácii vám je a nie je dobre. A na tom je možné stavať. Potrebujete uveriť v seba samých, v to, že vy sami najlepšie viete, čo od života chcete a že ste schopní to dosiahnuť.

„Keď niečo chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“ (Paulo Coelho)

Ako spoznáte, že ste pripravení zmeniť svoj život alebo nejakú jeho oblasť? Zatvorte oči a predstavte si seba po tom, ako veci zmeníte a budete tam, kde vás to teší.  Pri tejto predstave pocítite úžasný pocit úľavy. Usmejete sa, lebo ste hrdí na to, že ste to urobili. Pripustíte si strachy aj možné riziká, ale neodradí vás to. Veríte v seba, veríte v to, že ste schopní sa o seba postarať. Veríte v to, že spokojnosť a šťastie vo vašom živote sú závislé len a len od vás, že si vážite sami seba najviac na svete a že sa prijímate a ľúbite takí, akí ste. A tiež to, že stojíte za to, aby ste žili naplnený a zmysluplný život.

 

Život po zmene

Po tom, ako som sa rozhodla dať svojmu životu iný smer, žijem svoj život slobodnejšie a spokojnejšie. Na začiatku som sa veľa vecí učila a objavovala, spoznávala som nové stránky mojej osobnosti, učila som sa byť viac sama sebou aj sama so sebou, počúvala som svoje vnútro.  Začala som randiť sama so sebou, varila som si dobré veci, chodila som do parku a sedela som na lavičke, prechádzala som sa popri Dunaji a pozorovala západ slnka. Obyčajné veci ma zrazu napĺňali radosťou, lebo som si ich konečne mohla užiť a venovala som ich sama sebe.

Akoby čarovným prútikom mi do života začali prichádzať ľudia, ktorí ma učili, koučovali a povzbudzovali na ceste k vlastnej slobode a spokojnosti. Prichádzali pracovné a cestovateľské ponuky, ktoré spĺňali moje predstavy a sny.

A už som nečítala články o slobodných podnikateľoch, spokojných cestovateľoch a šťastných pároch s myšlienkou, že to oni sú tí, ktorí môžu, ale s pocitom hrdosti, že aj ja som urobila rozhodnutie kráčať vlastnou cestou slobody a šťastia.  Nevedela som, čo bude, nemala som ani veľa peňazí, ani podnikateľský plán, ani zoznam bodov na nájdenie si ideálneho partnera. Mala som ale vnútorný pokoj a presvedčenie, že som sa rozhodla správne, keď som vypočula svoje vnútro.

A tak tu teraz sedím v malom domčeku v Indonézii, vonku svieti slnko, mám pri sebe milujúceho partnera, doma mám milujúcu rodinu a priateľov, venujem sa tomu, čo ma baví a užívam si svoj život podľa svojich predstáv. Neviem, čo bude neskôr, ale nevadí mi to, pretože viem, že budem pokračovať v plnení si svojich snov ako najlepšie viem a prežívať každý deň s vďačnosťou za moje rozhodnutie urobiť zmenu a žiť svoje sny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *