Niekedy sa dlho motkáme okolo zmien, ktoré chceme urobiť, ale stále k nim nemáme dostatočne silné odhodlanie, aby sme svoje rozhodnutie dotiahli dokonca. Stáva sa to aj vtedy, keď vieme, že nejaké rozhodnutie v nás už dozrelo, no aj tak ešte na niečo čakáme. Cheme nejaký signál, alebo impulz zvoonku, na ktorý budeme môcť naše rozhodnutie “zavesiť” a sami pred sebou tým získame alibi, že sme vlastne ani nemohli inak.

Vedľajší efekt tohto motkania je, že v nás narastá pnutie. Aj napriek tomu, že naše rozhodnutie sami odkladáme a určite nám to prináša nejaké benefity a/lebo komfort (inak by sme rozhodli už dávno), pozeráme sa sami na svoju vnútornú nespokojnosť. Kým je táto nespokojnosť menej zlá ako urobenie rozhodnutia, budeme si v tomto kolečku chodiť ďalej. Čo potrebujeme urobiť, je priznať si, že si sami volíme pasivitu, cena za ňu je vnútorná nepohoda v nejakej oblasti, ale vymieňame to za komfort v iných oblastiach nášho života (nemusím riešiť novú prácu, nemusím riskovať negatívny feedback, nenaruším vzťah…). A ak to takto “upraceme” môžeme si pokojne ďalej žiť a netýrať sa výčitkami, že už by sme mali TO rozhodnutie urobiť, až kým sa nestane ďalšia vec, ktorá naše vnútorné pnutie zvýši. A vtedy už možno rovnica “bolesť z pnutia je viac alebo menej ako bolesť z rozhodnutia?” bude vyzerať inak.

Iný prístup je cez pohľad na zvrátiteľnosť rozhodnutia, ktoré plánujeme urobiť.

V zásade, ak je akékoľvek rozhodnutie, ktoré nás stresuje, zvrátiteľné, mali by sme ho urobiť. Trochu sa to komplikuje, keď premýšľame o tom, čo a koho svojím rozhodnutím ovplyvníme. Pretože, ak sa naše rozhodnutie dotkne kvality nejakého vzťahu, samotné rozhodnutie možno vieme prehodnotiť, no cena za túto skúsenosť bude v zmenenom vzťahu. Niekedy si svoje rozhodnutia môžeme otestovať nanečisto a až keď dokážeme vyhodnotiť, či prínosy reálne napĺňajú očakávané benefity, môžeme rozhodnutie zverejniť a dotiahnuť, alebo ho zatvoriť, prípadne zmeniť no iné.

No niekedy sa proste pottrebujeme rozhodnúť a už si zasvojím rozhodnutím stáť, aj keď cena môže byť vysoká. Vtedy sa môžeme odraziť od otázok:

• Čo najhoršie sa môže stať? A čo s tým potom dokážem urobiť?
• Čo najlepšie mi to môže priniesť? Ako sa potom budem cítiť?

Ak pri ktorejkoľvek z otázok pocítite úľavu, prípadne sa aj usmejete, asi viete, čo máte urobiť.

A niekedy sa v živote stane aj situácia, že rozhodnutie, ktoré vyzeralo finálne, sa môže po čase ešte zvrátiť zmenou oklností, dor