Pred pár rokmi som pomerne intenzívne riešila otázku, či existuje reálna možnosť žiť v našej kultúre a v tomto tisícročí naozaj šťastný život. Diskutovala som to vtedy s množstvom ľudí, zisťovala som, nakoľko žijú šťastne vlastné životy a ako to šťastie definujú. Pretože ja som si za seba uvedomovala, že od šťastia asi očakávam intenzívnejší pozitívny zážitok, ako som dovtedy poznala. A keďže som nenašla nikoho, kto by mi s úsmevom povedal že žije šťastný život, uzavrela som si túto tému. A áno, naozaj nikto z ľudí v mojom okolí nemal pocit, že žije svoje šťastie. No pravdepodobne to bolo aj mojím nastavením v tej dobe a voľbou ľudí, ktorými som sa obklopovala 🙂

Záver, s ktorým som sa vtedy zmierila bol, že šťastie sa objavuje v prchavých momentoch, ale je dlhodobo neudržateľné. A že lepšie je orientovať sa na spokojnosť, žiť spokojný život, orientovať sa na to, čo považujem za hodnotné a čo môžem mať. Vlastne taká veľmi racionálna voľba…

Potom som stretla niekoho s radikálne iným životným prístupom a princípmi. Pre mňa boli hneď od začiatku zmysluplné, akurát som sa čudovala, prečo som o nich už dávno nepočula, alebo na ne neprišla. Vďaka tomuto všetkému som postupne pretvorila svoj život. Zmenila som veľa vecí, prácu, prehodnotila som, čo je pre mňa dôležité. Postupne som sa naučila vnímať inak, menej plánovať a viac byť tu a teraz. Nezaťažovať sa vecami, ktoré nedokážem zmeniť. Prestať sa venovať činnostiam, ktoré ma netešia. Nechávať minulosť za sebou. Užívať si pekné chvíle a tvoriť ďalšie pekné momenty.

A zrazu prišiel moment, kedy som si uvedomila, že asi prvýkrát vo svojom dospelom živote sa cítim šťastná. Odvtedy si ten pocit užívam stále viac, oveľa viac sa usmievam a nahlas smejem, robím viac vecí, ktoré mám rada a stretávam ďalších ľudí, s ktorými tento môj nový prístup rezonuje a inšpirujú ma k zase iným náhľadom.

Dnes už viem, že šťastie je nielen dosiahnuteľné, ale aj udržateľné. No, ako všetky dobré veci, má svoju cenu. Tou je pozornosť, ktorú potrebujeme venovať sebe, svojim pocitom a myšlienkam, svojmu okoliu a ľuďom, na ktorých nám záleží. Zároveň je dôležité a fér povedať, že zažívať pocit šťastia každú sekundu každého svojho dňa je asi ilúzia. Aspoň mne sa to zatiaľ nedarí. A tiež, každý moment, kedy sa šťastne necítim, mi umožňuje vážiť si tie ostatné. Práve vďaka tým rozdielnym pocitom sa dokážem k zažívaniu šťastia stále vracať a vedome predlžovať tie pekné časti. A som vďačná, že TO prišlo…