Romantická láska vo filmoch a seriáloch je často prezentovaná v podobe kytíc červených ruží, požiadaní o ruku v luxusných reštauráciách, romantických bozkov na opustených útesoch a svadieb na pláži.  Vo filmoch milenci zaspávajú v objatí a ráno muž žene prinesie raňajky do postele.

Tento model lásky ale veľmi nezodpovedá realite a ja už viem, že ak sa nič z toho v mojom živote neudeje, neznamená to, že neľúbim alebo nie som ľúbená.

Moja mama je múdra osoba. Vždy hovorila, že vo vzťahu treba vedieť spoločne žiť a užívať si radosti obyčajných dní. Že vzťah nie je o oslavách, dovolenkách a veľkých životných udalostiach, pretože tie sú iba malým percentom vzťahu. V tom obrovskom zvyšku času je partnerský vzťah o dňoch, kedy sa nič nedeje, kedy treba bežne navariť, upratať, ísť do práce. A práve v týchto dňoch treba lásku nachádzať, aby sa vzťah aj naďalej rozvíjal. A tak lásku dávam v príprave ranného čaju, varení polievky, v kúpe čerstvého mlieka, na ktoré mám síce ja alergiu, ale môj priateľ ho má rád. S láskou sa učím chváliť aj maličkosti, lebo znamenajú veľa.

A lásku vnímam v srdiečkovej nálepke na mojom počítači, ktorá sa mi tam objavila z ničoho nič. Tiež v tom, keď sa držíme na prechádzke za ruky. V tom, keď môj priateľ kúpi tie najkvalitnejšie ovsené vločky aj napriek tomu, že on ich vôbec nejedáva. Kúpi ich preto, aby som ja mala zdravé raňajky. A keď sa smejeme. Vtedy mi vždy tak dochádza, že to je ono. Že to je bežný deň, kedy sa nič nemusí diať a ja cítim, že ľúbim, aj že som ľúbená.

Želám si, aby sme všetci túto v maličkostiach ukrytú lásku vedeli cítiť, vnímať, dávať i nachádzať. Lebo to je skutočná láska obyčajných dní.  A to platí tak pre lásku romantickú, ako aj pre lásku rodičovskú, súrodeneckú, kamarátsku, lásku k deťom, lásku k prírode, lásku k sebe, …