Cestovala som k rodičom na víkend vlakom. Obyčajné piatkové popoludnie, vlak plný študentov vracajúcich sa z Bratislavy po celom týždni. Vonku za oknom bolo tak šedo a zahmleno. A vo vnútri sa začalo pred mojimi očami krásne predstavenie s menom Láska.
Úvodnú scénu zahrali mladí zamilovaní študenti. Sedeli na sedadlách oproti sebe a opierali sa o seba čelami tak, aby spoločne mohli pozerať na displej telefónu pod nimi. Vytvárali tak akýsi trojuholník lásky. A mladík ho z času na čas porušil tým, že slečne venoval bozk na čelo.
Asi po pol hodine jazdy nastúpili do vlaku starší manželia. Mali už niečo po šesťdesiatke, obaja boli oblečení v modernom trekovom oblečení, pod nohami nabalené turistické batohy. Na rukách im žiarili obrúčky. Odkedy si sadli do vlaku, držali sa za ruky, ticho pozorovali scenériu za oknom. A v jednom okamihu mu ona niečo pošepla do ucha a obaja sa potom hlasno rozosmiali. A ja som len s údivom sledovala akí sú stále duchom mladí.
Keď hrdličky z vlaku vystúpili, na ich sedadlo sa usadil asi 12 ročný mladík, ktorý v maskáčových teplákoch a s vystrihaným účesom pôsobil dosť drsne. Vedľa neho si sadla dáma, ktorej spopod odrastených červených vlasov vykúkali šediny. Chrumkali zemiakové lupienky z jedného balíčka, bolo jasné, že patria k sebe. Oslovil ju “starká”, a tak som konečne zodpovedanú otázku, kto komu kým je. Mladík prázdne vrecko z lupienkov odložil, z tašky vytiahol detský časopis a prelistoval ho. Po chvíľke začal čítať komixové príbehy nahlas, aby aj starká počula. A ja som sa musela usmiať tým spontanným gestom lásky aj nad tým, ako drsne na mňa v úvode pôsobil.
Potom som vystúpila ja, s úsmevom na tvári, lebo som za hodinu cesty vlakom videla v priamom prenose lásku v rôznych podobách. A došlo mi, že toto bolo najlepšie predstavenie s najlepším hereckým obsadením, aké som za poslednú dobu videla. Tak keď budete najbližšie cestovať vlakom, pohodlne sa usaďte a vnímajte, čo sa deje okolo vás. Možno tiež niečo pekné zahrajú aj vám.