Byť prirodzene angažovaný, zažívať svoj flow stav, tvoriť výnimočné veci, s ľahkosťou byť v niečom výnimočný… to všetko sú prejavy toho, keď využívame svoje talenty a dary. Každý z nás má na niečo talent(y) a vďaka tomu môže byť v niečom jedinečný.

Niekedy dosiahneme úspech, o ktorý sme sa dlho snažili a keď už ho máme a mali by sme si ho užiť, uvedomíme si, že je síce fajn vonkajšie ocenenie, uznanie, potľapkanie po pleci, no naouajstný pocit uspokojenia, ktoré sme čakali, tam nie je. Že celé je to fajn a aj sa nám tam páči, dokonca to dáva zmysel, lebo veď tak dlho sme do toho investovali energiu a snahu… no aj tak tomu akoby niečo chýba. Mne trvalo 3 roky prísť na to, že ten úspech, ktorý mám, ma nerobí šťastnou, hoci to som od neho očakávala. Že mám, čo som chcela a nežijem, lebo naozajstný život mi preteká medzi prstami. Že aj to, čo mám, ten úspech, ma nebaví ako celok a energiu a radosť mám len z niektorých častí toho, čo robím. A v tých som bola výnimočná, čo môj šéf raz okomentoval vetou “Takto nadšených a rozžiarených som teba ani tvoj tím ešte nevidel.”

Na talentoch je zaujímavé, že ich vždy máme viac. Niektoré sa prejavujú veľmi jasne a niektoré sa objavia v špecifických situáciách (napr. v kríze), iné nám pomáhajú vo vzťahoch a niektoré vo výkone a dosahovaní cieľov. Tá kombinácia je vždy jedinečná a len sám “majiteľ” talentov vie, s čím rezonuje, čo ho nabíja, kedy sa usmieva a cíti radosť.

Každý z nás si potrebuje vybrať zo svojich darov tie, ktorých využívanie nám prináša uspokojenie, baví nás, vytvárame vďaka nim niečo, čo nám dáva zmysel… Nie všetky naše talenty nám dávajú aj naplnenie, keď ich využívame… deje sa to vtedy, keď máme ešte iné, ktoré nám dávajú viac flow, viac radosti, lepší pocit. A ešte je fajn, ak si uvedomujeme, aké sú naše slabé stránky a rešpektujeme ich, lebo tlačiť sa do ich rozvoja, ak v nich nemáme potenciál, bude len namáhavý neúspech.

Ešte odporúčanie, mne pomohol s pohľadom na moje talenty Gallup výstup.

Ak vás to zaujíma, tu je aj dokončenie uvedomenia k mojim talentom. Spätne to celé začalo dávať zmysel – tie časti, ktoré ma bavili, boli vždy spojené s tým, čo som neskôr pomenovala ako svoje poslanie. Všetko ostatné, čo bolo súčasťou toho, čo som považovala za úspech, boli veci, ktoré som dokázala dávať a tvoriť, niektoré lepšie a niektoré slabšie, no nemala som pre na nadšenie, hoci som ich, v porovnaní s inými, zvládala ľahšie. Mám potenciál byť lídrom, mám pár talentov, ktoré v tom viem využívať, no moje naozajstné nadšenie je v práci s ľuďmi pri ich posune, rozvoji a prekračovaní vlastných tieňov. A nebaví ma operatíva, takže hoci ju viem robiť, lebo jeden z mojich talentov je aj doručovanie výsledkov, srdce tam nedávam.