Niekedy som mávala lenivý deň 🙁

Bol to deň, keď som ráno vstala neskôr ako som mala v pláne. Automaticky sa spustil pocit nespokojnosti, lebo som nestíhala naplánované veci. Dopoludnie utieklo rýchlejšie ako obvykle. Kreativita pri varení obeda bola na bode mrazu, energia pri pracovných povinnostiach minimálna a pri všetkom som mala pocit, akoby som tlačila pred sebou obrovský balvan.

A teraz mávam lenivý deň 🙂

Je to deň, keď ráno s úsmevom na tvári zaklapnem budík a pretočím sa na druhý bok. Vstanem až na hlasný hrmot práčky z vedľajšieho bytu a súdim, že čiperná susedka už toho veľa postíhala. Spravím si kávu do môjho obľúbeného hrnčeka a prezriem si novinky na facebooku. Dopoludnie trávim selekciou najnutnejších povinnosti, na obed vytiahnem z chladničky nátierku a natriem ňou krajec chleba. Popoludní sa venujem najnutnejším povinnostiam a zvyšok odložím do zložky “na neskôr”. Vrátim sa späť do postele a otvorím rozčítanú knihu.

Mám rada tento nový variant lenivých dní. A už som sa naučila vedome sa pre ne rozhodovať. Páči sa mi, keď si takýto deň môžem dopriať a viem si plnými dúškami vychutnať pocit, že nič nemusím 🙂